Ako sa tak prechádzali parkom, Lizzy
zazvonil mobil. Vytiahla ho z vrecka, pozrela na číslo a zamračila sa.
„Volá ti Mica, že?“ spýtala sa Sakura akoby mimochodom. Lizzy prikývla.
„Nechce sa mi však dvihnúť jej. Včera sme sa pohádali,“ povedala a
chystala sa vrátiť mobil do vrecka. „Dvihni to,“ povedala Sakura
jednoducho. „Nie!“ Lizzy zavrčala. „Len to pekne dvihni,“ vzdychla si
Sakura a pozrela Lizzy do očí.
Chvíľu si tak pozerali do očí, ani jedna
nechcela uhnúť pohľadom. Nakoniec Lizzy, bez toho, aby odhliadla od
Sakury, stlačila prijatie hovoru. Sakura sa otočila Lizzy chrbtom a
odstúpila pár krokov, aby neodpočúvala ich rozhovor. „Ach kedy sa len
poučí?“ zamrmlala si Sakura, „Koľkokrát jej mám opakovať, že sa nemá s
nimi hádať pre také hlúposti?“
„Hovorím, že som tu so Sakurou,“ povedala
Lizzy hlasnejšie a Sakura sa obzrela. Zdá sa, že tie dve sa zase idú
pohádať kvôli blbosti. Lizzy sa nikdy nepoučí. „Prečo by som klamala?“
zvolala Lizzy naštvane. Sakura si vzdychla. Toto nevedie nikam. Čím skôr
si Lizzy uvedomí pravdu, tým lepšie pre všetkých.
Lizzy zrušila hovor. „Chápeš to? Vraj aby
som si prestala vymýšľať,“ povedala Lizzy a pozrela na Sakuru. Sakura
si vzdychla. „Ale má pravdu,“ povedala Sakura hľadiac na zem. „Čo si to
povedala?“ zasyčala Lizzy. Sakura pozrela priamo na ňu, „Musíme s tým
prestať! Ty s tým musíš prestať!“
„Čo to znamená? S čím mám prestať?!“
rozhodila Lizzy rukami. Sakura sa zhlboka nadýchla. „Prečo si tu? Prečo
si došla do parku?“ spýtala sa vážne. „Aby sme sa stretli predsa,“
odsekla Lizzy. Sakura však pokrútila hlavou. „Spomeň si, prečo si sem
prišla?“ zopakovala svoju otázku. Lizzy na ňu nechápavo pozrela.
„Siahni si do ľavého vrecka,“ povedala
Sakura. Lizzy tak spravila. Vo vrecku niečo nahmatala a vytiahla to. Bol
to malý skladací nožík. „Ja... neviem ako sa tam dostal,“ zahovárala
Lizzy. Sakura mlčala. „Fakt!“ vykríkla Lizzy. „Mňa nemusíš presviedčať,“
povedala Sakura, „Je to totiž zbytočné. Celý tento kolobeh sa opakuje
znova a znova. Ale musíš s tým prestať. Zahoď ho! Zbav sa ho raz a
navždy!“
„A-Ale...“ koktala Lizzy. „Žiadne ale,“
zasyčala Sakura. Lizzy chvíľu váhala. Potom si vzdychla, zovrela nôž
silnejšie a celou silou ho odhodila ďaleko do diaľky. „Ako si to vlastne
vedela?“ spýtala sa so sklonenou hlavou. „Tak ako vždy,“ povedala
Sakura pokojne, „A tak ako som ťa našla na tej lavičke.“ Lizzy sa
zamračila. „O čom to hovoríš teraz?“ spýtala sa zmätene, „Som ti volala,
že tam budem. Ale o tom nožíku som ti nehovorila.“ Sakura pokrútila
hlavou. „Nevolala si mi,“ povedala Sakura. „Ale áno,“ povedala Lizzy,
vzala svoj mobil, a listovala v denníku, aby to Sakure dokázala. Hovor
však nenašla.
„Liz,“ zašepkala Sakura, „Otvor už
konečne oči, a uvidíš to. Uvidíš tých, ktorým na tebe záleží, a ktorý sa
o teba boja. A aj dôvod prečo som tu ja...“ Lizzy zavrela oči a zúfalo
si prehrabla vlasy. „Ja to nechápem!“ zvolala frustrovane. Dvihla hlavu,
aby Sakure ešte vynadala, ale Sakura bola preč. Len lístie stromov
ticho šušťalo a Lizzy sa zdalo že počuje: Dúfam, že toto bol posledný
raz, čo sme sa stretli.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára