-Ty?-okríkol Deidara neveriacky neznámu osobu ukrytú v temnote.
-A koho si čakal, Ichibi no Shukaku? Alebo tvojho miláčika
Gaaru z púšte? Tú tvoju štetku? Na čo za ním lezieš do tej jeho
dedinky? On je na nič, je z tých čo myslia len na jedno..Použije ťa a
zahodí..Notak. Snáď sa nechceš stať takou istou kurvou ako je on? Alebo
chceš? Preto tam ideš? Priliezť za ním a žobrať o to aby si s tebou
trocha užil? Ako pes. Ako špinavý, prašivý pes, ktorým si, Deidara.
Zviera.
-DRŽ HUBU!- zvrieskol Deidara a s nenávisťou v očiach
po druhom mladíkovi hodil kunai. -Tak o ňom už NIKDY NEHOVOR!- rozbehol
sa. -NIKDY! A ani o mne ty parchant!- kričal plný zlosti a vrhal sa na
protivníka znova a znova, ale ten sa stále šikovne uhýbal.
-Ty
pes! Ani ma nedokážeš trafiť, nedokázal by si to ani v špičkovej forme!
Si vyčerpaný, unavený..keby si sa vzdal, bolo by to pre teba lepšie. A
rozhodne by to menej bolelo!- vykríkol posledné slová a skočil na
Deidaru.
Temnú noc preťal výkrik bolesti. Zlatavý piesok púšte v zemi vetra sfarbila do tmava červená krv.
Deidara
sa vyhýbal ďalším ranám kosy. Pomaly začínal strácať silu z veľkej
straty krvi, a už len neobratne uskakoval pred švihmi nepezpečnej
zbrane. Hidan neúnavne prerážal vzduch silnými a rýchlymi údermi.
Svetlovlasý ninja bojoval s vypätím všetkých síl. Začínal byť veľmi
slabý. Zem okolo nich bola celá od krvi, a ich oblečenie a tváre
rovnako.
Ešte nikdy nepocítil takú strašnú bolesť. Akoby sa mu
tisíc nožov naraz zarezalo do tela, a on sa pod návalmi neznesiteľného
utrpenia soro nemohol pohnúť. Ale musel vydržať. Musel bojovať.
Kľučkoval medzi dorážajúcimi čepeľami ostrými ako kosa samotnej smrti,
ktoré ho každú chvíľu mali pripraviť o ďalšiu časť tela.
Deidarova
pravá ruka ležala na zemi v piesku. Odseknnutá vysoko nad lakťom pri
chvíľke nepozornosti. Malom okamihu zbabelého zaváhania, slepej
obavy...nepopísateľnej chyby.
Pri tej myšlienke znova zaváhal.
A to nemal. Pri neopatrnom pohybe vpred sa zapotácal, a Hidan po ňom
skočil. Zvalil ho na zem celou svojou váhou a poom vtal, stojac mu na
ramenách. Ležiaci chlapec sa musel strašne ovládať, aby to týranie
vydržal. Aby bolesťou nekričal či neplakal. Aby prežil. Kôli Gaarovi sa
ešte nevzdal, kôli Gaarovi sa nechal mučiť takto šialene dlho. Kôli
Gaarovi musel veriť v zázraky a dúfať, že sa stane niečo, čo mu umožní
prežiť, aby mohol povedať svojej tajnej láske čo k nej cíti.
-Chceš ma zabiť?- spýtal sa potichu.
-Nie.
Prikázali mi, že si s tebou môžem robiť čo chcem. Že mám pomstiť tvoju
zradu, krpec. Si len veľké decko, vôbec ťa nemali prijímať, vedel som,
že budeš mať skôr či neskôr chuť zdrhnúť....Pozri sa na seba! Nič
nevydržíš! Máš slzy na krajíčku, vidím to. Notak, plač ty škriatok, ak
to tak chceš, dovolím ti to! A možno, možno, ak ma budeš prosiť
dostatočne dlho, ukončím tvoje utrpenie o niečo skôr.- povedal kruto a
silno dupol nohou Deidarovi na tvár.Potom sa k nemu zohol tak, že na ňom
kľačal, a šepkal mu do ucha.
-Pripravil som ťa o to, čím si mu to
chcel urobiť..Vidím do teba!Ale skôr než ťa pripravím aj o tvoj
bezvenný život, trošku sa zahráme, súhlasíš?- povedal sladko a zdvzhol
sa. -Myslím, že toto už nebudeš potrebovať.- škaredo sa usmial a zdvyhol
kosu nd hlavu. Namieril si to presne. V jednom momente zodvzhol pravú
nohu, zabalansoval na ľavej a sekol.
A nočnú tmu rozsekol ďalší srdcervúci výkrik.
Hidan
odkopol Deidarovu ľavú ruku kamsi ďaleko do piesku. Na yemi ležiacemu
chlapcovi unikol z hrdla jediný tichý vzlyk. -Si na dne?- spýtal sa
Hidan zlomyseľne.
-Pokoril som ťa! Pokoril som ťa, ty malý
prašivý pes! Si ako krysa..Ležíš mi pri nohách a nič nevravíš..A to som
myslel že sa budeš brániť!- dopovedal, a znovu kopol Deidaru do tváre. V
ľavom oku sa mu rozbil ďalekohľad.
Deidara pozrel na Hidana, a
do toho pohľadu vložil všetku nenávisť, ktorú v sebe dokázaj ešte
pozbierať. -Jedno ti poviem, potkan.- zaškľabil sa Hidan. -Tvoja drahá
Konan je mŕtva! Mŕtva, ona zomrela, chápeš? Chápeš to? JE MŔTVA A TY UŽ
JU NIKDY NEUVIDÍŠ!- zvreskol mu do očí, ale vtom ho nečakane odpálila
vlna púštneho piesku.
-Sabaku.....no....Gaara.....-z
posledných síl zašepkal zraneniami umorený Deidara, a potom upadol do
hlbokého bezvedomia. Ponoril sa do temnoty, z ktorej sa už nemusel
vrátiť.
Červenovlasý mladý muž pristúpil k nemu a položil mu ruku na hlavu. Potom ticho vstal, a pozrel na vstávajúceho Hidana.
-Tak ty nemáš dosť?-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára