Princ a Ruža 3

-Ty nemáš dosť?- pohŕdavo povedal Gaara a spražil Hidana ďalšou obrovskou vlnou piesku. Hidan sa však, odhodlaný dosiahnuť čo od už začiatku chcel, pokaždé úspešne vyhrabal. Gaara bol vo výhode ovládania piesku, ktorá sa však úplne zrušila s jeho nevýhodou - musel dávať hrozný pozor aby útokmi nezasiahol Deidaru. Hidan toho stále patrične využíval, a nútil Gaaru ustupovať od Deidary a sám sa k nemu približoval.

Stereotip. Stálo dokola. Rana pieskom, on vstane, vrhne sa ti kosou po krku, ty ho odpáliš, a od ťa prinúti dva kroky ustúpiť.

Si ďaleko od svojho cieľa, príliž ďaleko od osoby ktorú si sem prišiel zachrániť. A ak si nepohneš...tak ho vlastne zbytočným predlžovaním zabiješ!

Gaarovi v hlave vírili neskonalou rýchlosťou zmätené myšlienky. Okamžite sa musel rozhodnúť, či má zabiť nepriateľa, alebo nechať bezbranného chlapca na zemi vykrvácať. Starosť oňho ho počas celého boja rozptyľovala a rozrušovala, a tým strašne oslabovala.

Zvolil. Nechal spadnúť piesok a so svojou všetkou chabou fyzickou silou skočil na Hidana. Prekvapilo ho to, nečakal to. Gaara vytiahol kunai a porezal ho na tvári. Kopal ho a zúrivo sa s ním bil. Gaarove pohyby boli neohrabané, ale účinné. Nebojoval ladnosťou, presnosťou a plynulosťou ninju, bojoval hrubou silou a zúrivosťou do krajnosti vytočeného muža.

Jediným nepresným a náhodne miereným kopom prekopol Hidanovu kosu vo dvoje. Hidan odskočil o meter a zlomenú zbraň po Gaarovi hodil. Jedna z čepelí ho škaredo porezala na boku. V momente, keď Gaara zavrel oči kôli bolesti, sa Hidan otočil a utekal preč. Utekal späť na miesto, odkiaľ prišiel. Preč od dvoch zranených mladíkov v púšti. Utekal preč, aby sa mohol vrátiť. Aby sa jedného dňa mohol vrátiť silnejší a schopnejší, aby mohol jedného dňa dokonať hrozné dielo, ktoré si dnes načal.

...

Hidan ušiel a Gaara sa rozbehol k Deidarovi. Znova mu položil ruku na čelo, tak ako to urobil predtým. Nahmatal mu slabý pulz na krku. Bol ledva citeľný....Deidara mu pomaly umieral v rukách. Gaara ho vzal jemne do náručia, otočil sa k Sune a dlhými skokmi utekal domov. Na miesto, ktoré, ako dúfal, bude miestom, kde mu niekto pomôže Deidaru zachrániť. Ktokoľvek.

Pritískal si Deidaru k hrudníku a len bežal. Začínal mu byť ťažký, a rana na boku ho nepríjemne zabolela pri každom odraze k výskoku. Gaara nebol zvyknutý na fyzickú bolesť. V polovici cesty začal uvažovať nad možnosťou, že do dediny snáď ani nedôjde.

Pred bránami Suny zastal. Prešiel ešte pár krokov...potkol sa a spadol na udupanú pieskovú cestu. Strážcovia brány boli okamžite v pohotovosti, rozutekali sa k nemu a pomáhali mu vstať.

-Nie!- vytrhol sa im a ustúpil. -Nie! Som v poriadku! Ja som v poriadku, on nie je! Musíte mu pomôcť! Musíte...On.....Ja...NIE! Hovorím že mňa nie! On je zranený..on..- rozprával chaoticky a všetkých od seba odstrkoval. Zrazu ho zozadu zovreli niečie ruky.

-Berte ho. Berte ho do nemocnice, a zožente mu najlepšieho zdravotníka! A kto ho nechá zomrieť, toho zabijem, rozumeli ste?- zrúkla osoba na strážcov silným hlasom.

-Kankuro..- zašepkal Gaara a nohy ho prestali poslúchať. Odpadol bratovi v rukách.

...

-Gaara-sama! GAARA-SAMA!- Kazekage sa prebral na zvuk piskľavého hlasu.

-Matsuri?- zašepkal a zamračil sa. Vzápätí mu zaplo a prudko sa posadil. Vonku sa už brieždilo, on ležal na posteli v nemocnici a Matsuri sedela pri ňom.

-Ale to neznamená, že máte vstávať Gaara-sama, Kankuro-san povedal že...-

-Matsuri?-

-Áno, Gaara-sama?

-Urob mi láskavosť a drž hubu!- povedal, a ešte stále slabý vyskočil z postele. Otvoril dvere, a vrazil do Kankura.

-Ale, ale! Kam sa zberáme, Kazekage-sama? Usmial sa Kankuro a strčil Gaaru naspäť do miestnosti. -Musím ho vidieť!- odpovedal naliehavo a znovu sa snažil dostať von.

-Nikam nejdeš.- povedal Gaarovi jeho starší brat, a ďalej tvrdohlavo stál vo dverách. -Si zranený, nesmieš nikam chodiť.-

-Je to len škrabanec!-

-Škrabanec? Ja ti dám škrabanec! Ja škrabance, po ktorých ľudia na ulici kolabujú nepoznám. Či ty si nejaké nové vynašiel? Matsuri, choď von. Ja a Kazekage-sama sa potrebujeme vážne porozprávať.- Kankuro zatlačil Gaaru do izby a Matsuri mu vybehla poza chrbát. Dvere silno buchli, a starší z pieskových bratov sa šeptom rozhovoril.

-Ty ho miluješ.- povedal potichu a hľadel Gaarovi do očí. -Z toho sa ti nemám čo spovedať!- odsekol Gaara chladne a odvrátil pohľad. -Miluješ ho. V tom prípade...choď si za ním, je v pohode, neboj sa. Zachránili ho na poslednú chvíľu. Je mimo ohrozenia, ale hlavným problémom bude asi jeho psychyka.. Nevieme ako bude reagovať na to, že sa preberie bez rúk...a ani si to netrúfam odhadnúť..Choď už, dobre?- Kankuro odstúpil o tri kroky a pustil Gaaru von z miestnosti. Ten len rýchlo vybehol z dverí, a jeho starší brat zostal stáť v strede izby s pohľadom obráteným k miestu, kde zmyzli krvavočervené vlasy.

-Matsuri? Nedoliezaj Kazekagemu. Nemáš šancu.

...

Gaara pristúpil k posteli, kde spal Deidara. Bol prikritý bielou dekou a zlaté vlasy mal rozpustené a rozložené po vankúši. Pravé oko mal zavreté a čierne mihalnice sa mu jemne chveli. Na celej ľavej polovici tváre mal leukoplastmi poprilepované kúsky obväzu, a kýpte rúk i hrudník mal oviazané. Pravidelne dýchal a občas pohol perami.

- Ten ťa ale doriadil, hm?-