Princ a Ruža 5

-Toto je to, po čom túžim už tak dlho...- pošepol Deidara Gaarovi, a pobozkal ho znova. A potom znova. Gaara mu jeho vášnivé bozky vracal najprv nesmelo, no potom sa aj on do toho dostal a aspoň sa pokúšal vyrovnať sa Deidarovi mierou roztúženosti.

Gaara sa posunul a pomaly si ľahol na Deidaru. Chlapci skončili v zvláštnej polohe, v ktorej Deidara ležal na posteli nohami zakvačený na Gaarovom páse, a Gaara ho prilíhal takmer celou svoju váhou, s rukami pod jeho hlavou tak, aby sa Deidara o ne mohol hlavou opierať.

-Pre toto si prišiel do Suny? Pre mňa?- spýtal sa Kazekage a pokúsil sa pobozkať blonďáka, ktorý uhol a začal mu veľmi vášnivo bozkávať pokožku krku.

-Mhm...- zamrmlal Deidara čosi neurčitého na súhlas, a ďalej sa venoval svojej "práci".

-A to si sa sem trepal len aby sme sa tu ocuclávali?- dostal zo seba Gaara medzi slastným vrnením a bozkami.

-Dá sa to aj tak povedať... Alebo by si chcel viac? Ja mám čím, na to ruky netreba...- znela odpoveď počas malej pauzy na vydýchanie.

-Ja...eh...nie, myslel som.....-

-Ty sa bojíš.-

-Eh.............ČO?

-Bojíš sa. Bojíš, lebo si ešte nikdy nerobil a si strachom úplne rozklepaný.- vysmieval sa Deidara a pozeral Gaarovi do očí.

-Nebuď debil, ja sa nebojím!-

-Tak poď na to, nie? Čo ťa drží okrem strachu, hm?-

-Ja...Ti nechcem ublížiť.-

-Výhovorka.-

-Nie!-

-Ale áno, je...priznaj si že sa proste bojíš, bude to tak lepšie.. Nebudeme musieť nič predstierať, ani sa pretvarovať..- šepkal Deidara sladko.

-Dobreee! Uznávam, bojím sa. A čo je na tom? Ľudia sa odjakživa báli neznámeho! Nebudem prvý...-

-Gaara....- začal Deidara ticho hovoriť, -A vyčítam ti niečo?- spýtal sa a pobozkal Gaaru na ústa. Vrátili sa späť tam, kde prestali. Avšak teraz ležal Deidara na Gaarovi, a na to že prišiel o ruky si viedol priam excelentne. Dokázal iba za pomoci nôh a úst vyzliecť Kazekagemu obe tričká, nohavice a dokonca ho aj vyzul. Jazykom si kreslil cestičku po Gaarovej nahej hrudi, pričom mu stehnami sťahoval červené boxerky.

-Počkaj, Dei...Po..počkaj prosím.- Deidara vzhliadol keď ho Gaara jemným gestom zastavil. -Ja..-

-Shh. Ticho, už ani slovo. Slová sú zbytočná blbosť, slová niesu ničím umelecky zaujímavé... Ja ti ukážem pravé umenie. Krátky a intenzívny prežitok, nezachovateľný a zároveň neopakovateľný, ktorý ti navždy zostane v spomienkach. Ja ti ukážem to, čo ti nikto iný už nedá... Poprvé to môže byť len raz. A do smrti si to už budeš pamätať ako to najkrajšie, čo si kedy prežil, o to sa postarám..- dokončil blonďák svoj tichý monológ a vrhol sa na Gaaru.

O hodinu neskôr

Gaara ležal na posteli a jeho milenec mu ticho spal na ramene. Gaara ho jemne hladil po zlatých vlasoch a premýšľal o tom, čo sa práve stalo. Deidara sa občas zamrvil a niečo zamrmlal, čo Gaaru po každé vytrhlo z toku melancholických myšlienok. Stále sa díval na toho krehkého chlapca s detskými rysmi, podlhovastými očami a červenými perami. Jemne stiahol ruku z jeho vlasov a poodhrnul obväz na jeho tvári.

Naskytol sa mu pozoruhodný pohľad. Rozbitím povestného Deidarovho ďalekohľadu sa jeho tvár zmenila na nepoznanie. Celá ľavá strana bola dorezaná, napuchnutá a takmer úplne zničená. Ťažko bolo určiť, či bude ľavé oko ešte niekedy použiteľné.

Jemne posunul bandáž na pôvodné miesto a položil Deidarovi hlavu na biely vankúš. Opatrne ho prikryl, potom sa obliekol, naposledy ho pobozkal a potichu odišiel.

Na chodbe ešte stále zamyslený vrazil do Kankura.

-Eh...Kankuro.. Ja...čo do pekla...- koktal mladší z bratov a začervenal sa.

-Podľa toho, ako sa tu zakrádaš a ako sa červenáš, predpokladám, že si sa s ním vyspal- škodoradostne sa usmial Kankuro.

-Blbosť! Máš.... máš perverzné predpoklady!- ohradil sa Gaara a snažil sa prešmyknúť von.

-Možno mám, ale nezabúdaj, že ja ťa dobre poznám! OK. Nesnor tu, más hromady papierovačiek, huš, padaj . Si Kazekage a takto sa tu flákaš...-

Gaara si len pre seba zamrmlal niečo, čo znelo ako "Zasraný život" a rozbehol sa po chodbe preč.

Po dvoch dňoch

Deidaru prepustili z nemocnice, pretože bol už fyzicky úplne v poriadku. Zostávalo mu len vyrovnať sa so stratou polovice všetkých svojich končatín. Teraz sa obaja nachádzali v Gaarovej pracovni, Gaara nad kopou úradných dokumentov a Deidara sa sediac na zemi pokúšal pomocou prstov na nohe zdvíhať z dlážky špáratká. Nakoniec sa už s nervami na pokraji šialenstva naštval, začal ich brať do zubov a vypľúvať na stenu tak silno, až sa tam zapichovali.

-Dei-kun?- ozval sa Gaara náhle až sa Deidara skoro zadrhol špáratkom. -Vieš...rozmýšľal som. O tvojom novom mene. Hovoril si mi že žiadne nové nechceš, ibaže nejaké potrebuješ. Preto som myslel...čo tak prezývka?

-Pueíuka?- pokúsil sa Deidara o otázku. Vypľul špáratko. -Prezývka? A aká prosím ťa...Na mňa sa nič nehodí...- odbil blonďák tento návrh a pokúsil sa tváriť, že nič iné ako špáratká ho nezaujíma.

-Ale áno...Myslím...že niečo také existuje.-

-Ano? A ho také?- spýtal sa Deidara s paličkou v zuboch. Hodil ju na stenu k ostatným, čím dotvoril symbol Suny, o ktorý sa pokúšal, a v snahe vyzerať najdôstojnejšie ako bolo možné sa postavil a podišiel k stolu. Naklonil sa ponad kopy papierov a pozerajúc sa Kazekagemu do očí sa spýtal znova.

-Čo také, láska?-

-Rose blanche.- vyjakol Gaara a sklopil pohľad.

-Rose blanche? To je akože čo.-

-Biela ruža...Po francúzsky...-

-Prečo kvetina? Čo som ti tu ja, Zetsu?-

-Nie, neber si to zle...Ja len...je to z interného pocitu...Keď som ťa prvýkrát videl, odkedy som sa prebral po návrate do Suny. Krásny ako ruža ležiaci v bielom povlečení.... Chcem si niečím stále pripomínať ten pohľad..-

Deidara sa odtiahol. Napokon sa sladko usmial a medovým hlasom preniesol:

-Tak Rose blanche hovoríš? Fajn. Neznie to až tak zle. Ale niečo mi sľúb. Ak budem ja používať nič nevypovedajúcu prezývku, ty budeš tiež. Strieborný princ. Princovia vždy zachraňovali krásne princezné, a ja sa budem omnoho radšej cítiť ako princezná než ako kvetina a strieborná sa mi proste páči ako farba. Tak čo, prince, sme dohodnutí?

-Qui.- zaškľabil sa Gaara a objal svojho priateľa.

-Gaara?-

-Hm?-

-Nehovor po francúzsky...-