Princ a Ruža 4

-Ten ťa ale doriadil, hm?- adresoval Gaara Deidarovi tichú poznámku. Deidara sa na posteli trochu pohol a voľačo zamrmlal, akoby to počul.

Bolesť. Fakt to bolí....Kde som? Čo sa...stalo...Ja....Vážne.....to bolí.. Chcem sa prebrať! Chcem, ja musím vedieť..

V jednom momente nahlas vykríkol tak, až sa Gaara mykol a skoro spadol. Prehol sa na posteli ako luk a tvár skrivil v záchvate bolesti. Gaara k nemu okamžite skočil a zatlačil ho späť na matrac, šepkajúc mu tiché slová v snahe ho aspoň trocha upokojiť.

-Ten...bastard, kde je ten hnusný pes?- namáhavo zo seba dostal, plný nenávisti a pološialený sa stále zmietal pod Kazekageho rukami v snahe vyslobodiť sa.

-Pusti ma! Prosím, pusti ma! Prosím ťa....-

Pustil ho. Pustil ho a sledoval, ako jeho hlava dopadla na vankúš a on pomaly vzhliadol ku Gaarovej tvári. Zrazu bol úplne pokojný, len ležal na vankúši a sledoval Gaarove oči. Obaja naraz uhli pohľadom a Deidara sa pomaly posadil. Nič nerobil, len ticho sedel a pozeral si na kolená.

-Si v poriadku?- spýtal sa Gaara potichu a jemne. Deidara zamietavo pokrútil hlavou a ďalej si zízal na kolená. -Naši medickí ninjovia vedia brilantne zastaviť krvácanie, ale...nechceš niečo proti bolesti?-

-Uhm..- súhlasil potichu a konečne si prestal čumieť na nohy. Pozrel sa na Gaaru a naliehavo s akoby šialeným výrazom v tvári zo seba vysypal vetu.

-Zabil si ho?-

Gaara sa len zahľadel na kamennú dlážku, a Deidara pochopil. -Utiekol.- zašepkal smutne a hodil sa späť do horizontálnej polohy. -Choď pre tie lieky.- prešiel do rozkazovacieho tónu. -Prosím ťa...- dodal, keď sa Gaara k ničomu nemal. Ten sa slabo usmial (ak sa u Gaary dá niečo považovať za úsmev) a vyšiel na chodbu.

Nech nad tým rozmýšľaš akokoľvek, ty blonďatý idiot, vždy a každou jednou cestou sa dostaneš k tomu samému záveru: Bolo ti to treba? Ty - sám, kripel v cudzej dedine, zavrhnutý a prenasledovaný organizáciou, v ktorej si bol kedysi celkom rešpektovaný. Svojou zradou si zabil ženu, tú, ktorá ťa tak milovala, ale nikdy nebola schopná ti to povedať...Tú, ktorá pre teba riskovala a zahodila vlastný život...si zradca, Deidara. Rovnaký bastard ako ten parchant Hidan!

Kým sa Deidara vnútorne užieral čiernymi myšlienkami, Gaara v maximálnej tichosti vkĺzol do miestnosti. Blonďák si ho všimol až vtedy, keď už stál tesne pri jeho posteli. Na chvíľu sa naňho zahľadel, a zase sa díval do stropu.

-Je ti lepšie?- spýtal sa potichu a vytrhol Deidaru z víru vnútorného kritizovania.

-Eh......nie, len som prestal vnímať bolesť..- odsekol mladík otrávene a otočil hlavu smerom na stenu.

-No...tak tu máš...vodu a tie lieky.- dodal smutne Kazekage a chystal sa odísť. V momente keď chytil kľučku dverí sa za ním ozval Deidarov naliehavý hlas.

-Hej, počkaj! Myslel si na to ako sa mám asi napiť? Ha?- Gaara sa otočil. Pohľad na zlatovlasého chlapca pripomínajúceho veľmi pekné dievča, ako naňho prosebne hľadí, ho málom rozosmial. Pár sekúnd na seba takto hľadeli a potom sa Gaara začal smiať(znelo to skôr ako niečo medzi sýpaním a hýkaním).Deidara sa zamračil.

-Keby ti nevadilo, že by si sa na chvíľu prestal rehotať ako idiot a trochu mi pomohol? Vieš, asi to nie je vidieť, ale ono to fakt dosť bolí a...-

-Dobre! Ale potom sa musíme porozprávať, je tu niekoľko vecí ktoré si musíme povedať.- Gaara pustil dvere a podišiel k Deidarovi. Ten si na posteli najprv kľakol a potom sadol na päty, v snahe vyzerať aspoň trochu dôstojne, ak sa to vôbec dalo.

Gaara vzal jednu bielu tabletku medzi prsty, a jemne ju vložil Deidarovi do úst. Deidara mu akoby náhodou olizol jazykom ukazovák a úplne nenápadne si tabletku koketne prehadzoval v otvorených ústach. Kazekage vzal pohár a priložil mu ho k perám. Blonďáčik si nabral trochu vody do úst a zaklonil hlavu v snahe celé to prehltnúť.

Po chvíli hlavu späť sklonil a zatriasol zlatými vlasmi, aby si ich upravil. Pozrel sa na Gaaru, oblizol si pery a vytresol zo seba prvú blbosť čo ho napadla. -Fuj...sú strašne odporné.-

Nohou si posunul vankúš viac ku stene a ľahol si tak, aby mohol aj poležiačky sledovať Gaaru. -Niečo si mi chcel povedať, Sabaku no Gaara. Začni..-

-No...- začal červenovlasý chlapec neisto rozprávať, -Podľa toho čo som videl na púšti, idú po tebe Akatsuki, čo znamená, že si zrejme zradil. Chcem ťa v Sune skryť. Dostaneš nové meno, novú identitu....nový život, nechcem aby ťa našli...a zabili ťa. Nechcem. Tu ťa nenájdu, ja sa o to postarám!-

-Prečo ti na tom tak záleží?-

Ticho. Gaara hľadel do zeme a nevravel nič. Všetky slová sa mu zasekli v hrdle a on nemohol vyriecť ani jediné. Ani jedno hlúpe slovo vyjadrujúce city, ktoré choval k tomuto blonďavému ninjovi zo skrytej kamennej.

-Poď sem.- povedal rázne zmieňovaný. Gaara pristúpil. Deidara si znovu kľakol a hľadel mu do očí. Hodnú chvíľu sa na seba iba nemo pozerali. Z ničoho nič sa Deidara naklonil dopredu a žiadostivo Gaaru pobozkal na pery. Gaara mu bozk nesmelo oplácal a splietol mu ruky za pásom, aby nespadol. Odtrhli sa od seba až po niekoľkých minútach.

-Toto je to, po čom túžim už tak dlho...-