piatok 11. apríla 2014

5. chapter

***
,,Ta hra je krasna!“povie si pre seba Yuu,,Ides aj dalej alebo tam budes len tak stat??“spyta sa jej Yoroi,,Ne idem na chvilu na vzduch“povie a hned vyleti z dveri ked dojde k nejakej lavicke tak si na nu sadne

,,Yuu-chan?“ozve sa Tsu,,Ano?“,,Tebe sa ten chlapec paci?“,,Nie nepaci!“,,Mne mozes povedat pravdu“,,Popravde ano paci“povie nakoniec,,To je milee ale kde ste sa stretli?“,,Jemu patri Yoru“povie,,Ahaa takze uz viem po kom je yoru taky zlaty“povie a usmeje sa,,Aj ja si myslim“zasmeje sa

4. chapter


Yuu po svojich slovách odpadla a jej dve vajíčka ktoré mala sa zmenili taktiež na X-vajíčka a napokon sa z jedného vyliahol aj X-charaker.
 „Bojím sa, nechcem byt zla...potrebujem pomoc...chcem byt dobra a nie zla...nezaujíma ma ničenie vajíčok, chcem byt len normálna!" hovorila Yuu cez X-charakter.
„Nenávisť, nenávisť, bolesť, bolesť, strach, strach," opakoval X-charakter, ktorý patril Yuu.

3. chapter


„Bude to vodkyňa nás všetkých ak bude potreba tak ju k tomu aj prinútim!"

„Yuu, vnímaš?" spýtala sa Yumi svojej kamarátky.
„Ale hej hovorila si niečo?"
„Bože, vôbec si nepočúvala!!" pokarhá ju.
„Pardon, tak čo si hovorila?"
„Čo bude s tymy ochrancami, všimli sme si, že majú guardianov!" povedala.
„Páni, vy dvaja ma prekvapujete, ja som to zistila už včera," povie a zasmeje sa a v tom okolo nich prechádzajú ochránci.

2. chapter


„Mala si ma zobudiť," povie Tsu.
„To je v pohode, chcela som, aby si si odpočinula nechcem spraviť tu istú chybu dvakrat," povie Yuu pri tom ako beží do školy. „Ostatný tam už budú, čo?"
„Nie je to jedno?" povie keď prebieha cez dvere školy pričom sa zrazí z ochrancami. „Aaaau," zavýskne Yuu a posadí sa.
„Yuu, Yuu, si v pohode?" spýta sa jej Tsu.
„Myslím, že hej...Ale čo to?" povie a pozrie sa pred seba až nakoniec zbadá Amu, ktorá je zvalená na Kuukaiovi. „Pardon," povie Yuu a postaví sa.
„V pohode, nezranila si sa?" spýta sa Yaya.
„Som v pohode. Nabudúce si dajte bacha," povie Yuu a začne utekať do triedy...

1. chapter

***


„Rýchle!" skrikla Amu na ostatných a bežali za Ikutom ktorý im oznámil polohu x-vajicok no nevedeli že prídu neskoro. Keď tam však dobehli, žiadne x-vajicka tam neboli, no boli tam tri decka, ktoré sa tvárili tak, ako keby odviedli tu najlepšiu prácu na svete...

„To boli oni," povedal zrazu Ikuto, ktorý k nim z bolesťou prisiel.
"Čože?"
„Zničili všetky vajíčka, ktoré to boli," povedal a Utau ho podoprela.
„Kto ste?" zakricala na nich Amu, no decka ďalej pokračovali v ceste, aniz by sa otočili...

Prolog

Obsah:

1. séria z môjho cyklu Forbidden Life
Kto povedal, že láske nemôže niekto napomôcť?
Tri nove deti. Trojnásobné problémy. Yuu, Yumi a Yoroi, ktorý ničia X-vajicka. Prečo? To nikto nevie. Všetci nastúpili na školu, kam chodí Amu a ostatný. Kto by ale povedal, že práve oni sú tímy deckami z noci, keď sa všetci stretli??
Niečo sa však zmení a pohľad všetkých detí zmení jedna udalosť.
Neskôr však na Seiyo Akademi príde dievča, je to snáď koniec Yuuinej existencie, koniec jej lásky k Ikutovi a hlavne koniec snov o získaní embrya?

Poviedka na téma Shugo Chara!

Chrismas present


***
Prvý sviatok vianočný. Deň po štedrom dni. A tiež deň, keď si chcela Lizzy len tak vylihovať v posteli v hotelovej izbe, ktorá sa stala na dva týždne jej domovom. Mala totiž to šťastie, že jej otec šiel na pracovnú cestu do Švédska a vzal ju so sebou. Takže teraz bola už druhý deň v hoteli v Uppsale, ktorý bol zhodou okolností neďaleko domu, kde bývala jedna z jej frajeriek, Cim.

Prízrak


Lizzy sedela na lavičke v parku. Čakala na Sakuru, ktorá ako vždy meškala. O pár minút si Sakura sadla vedľa nej. „Mali by sme s tým prestať,“ poznamenala Sakura hľadiac pred seba. Lizzy pozrela na ňu. „Zase s tým začínaš?“ povedala naštvane, „Ale nikdy mi nepovieš, čo tým myslíš...“ Sakura sa usmiala. „Ešte stále sa tváriš, že to nevieš? Nevadí,“ povedala a postavila sa. Lizzy ju nasledovala.

Birthday present

Lizzy ticho sledovala obrazovku svojho skype-u. Čakala kým sa jej drahá Mica prihlási. Včera jej totižto Mica sľúbila, že ma pre ňu prekvapenie. Väčšinou sa Mica prihlásila keď prišla zo školy, alebo cez víkend okolo obeda, ak pravdaže nešla s Fiou a Cim do mesta, a dokázala s Lizzy pretelefonovať až do noci. Ale nie dnes. Dnes akoby sa po nej zem zľahla.

utorok 1. apríla 2014

Ukončenie boja 8

"Ta chakra …" pomyslela si Aiko. "Ta je … ale ne!" trhla sebou a i přes bolest se postavila. "Kruci, slíbila, že už ho nebude používat," zamračila se. Otočila se na bojujícího Sasukeho, který si ještě nevšiml, že vstala. "Promiň Sasuke, musím jít, dávej na sebe pozor…," šeptla a rozeběhla se s křečemi ke zdroji známé chakry.

Ukončenie boja 7

"Xó … půjde to takle dál a je po mě," pomyslela jsem si. "Hlavně se nedívej do zadu, hlavně se nedívej…" pootočila se, a viděla, jak dračí hlava letí za ní jak šílená. "DO ZADU!" vykřikla a zrychlila. "Do háje … doufal jsem, že bude pronásledovat mě," zastavil se Sasuke. Náhle se ozvala obrovská rána a křik. "Aiko!" pomyslel si a vydal se k místu, odkud se ozval křik. Když tam doběhl uviděl Aiko na zemi bezvládně ležet.

Ukončenie boja 6

SAKURA A EBIGAEL VS. TOMIKO
"Sakuro - za tebou!" vykřikla Ebigael . Sakura se otočila a schytala pěstí přímo do obličeje. Odlítla 10 metrů a narazila do stromu. "Kruci,proč zrovna já musím bojovat s ní! Kdyby aspoň uměla boj na blízko … kruci! Tak fajn, budu si muset poradit sama!" otočila se na svou protivnici, udělala pár ručních pečetí a vykřikla "Fuuton: Garippa no jutsu!" položila ruku na zem. Ta se začala okamžitě klepat. "Zbytečně se snažíš," pousmála se Tomiko a rozeběhla se k ní. "Nemyslím si," podívala se na ní .
"Teď!" bouchla pěstí do země. Z té vylétl obrovský vzdušný vír, ve kterém Tomiko zmizela. "Mám jí!" zaradovala se. Vír zmizel … Ebigael se začala rozhlížet kolem. "Že by jí to odfouklo?" pomyslela si. "Až tak si nefandi," ozvalo se. "Kruci," dala ruku v pěst "kde seš ty srabe?!" "Já?! Přímo pod tebou!"

Ukončenie boja 5

"Myslela jsem, že když už o nás ví, tak na nás zaútočí a né že …" "že nás nechají unudit se k smrti, aby si nešpinili ruce?" skočila mi do řeči Sakura. "Jo!" dali se do řeči. Ráno jsme vstali brzo. Největší problémy se stáváním měl asi Naruto s Aiko, protože je museli budit kbelíkem studené vody, "a že byla ledová! Kde jste jí sebrali?!" "Radši to ani nechtěj vědět,Aiko" doporučil mi Kai. Hlasitě jsem polkla a pokračovala dál v cestě.

Ukončenie boja 4

"Ten je tak .... tak ... tak nádherneeej!" "Ale prosím tě,Ebi,vždyť je to jenom samá kost a kůže ...!" "Asi jako ty... vižle!" "Já nejsem žádná vižle ty ... ty...!" "Notak,dámi,klídek,prát se o mě můžete kdykoliv,ale momentálně na to není vhodný čas!" "O Vás by se neprala ani nejhnusnější žena světa ... sensei!!" "CSSS!To by ste se divili.... ale te´d zpátky ke Kaiovi,co kdyby jste se mu představili?!" "SKVĚLÝ NÁPAD! Já začnu!" vypískla Ebi.

Ukončenie boja 3

Po cestě domů jsme s Ebi (dá se říct) tančili salsu. Díky tomu jsme na sebe upoutali slušnou pozornost obyvatelů Konohy ale toho jsme si nevšímali. Jenže Ebi už to nějak omrzelo (kéž by jí Naruto dal trochu své hyperaktivnosti). "Co chceš dneska dělat?!" zeptala se mě. "No ... ehm ... nevím,jestli bych ti to měla říkat" "Ale jo,řekni mi to!!!" "Tak jo ... ale slib mi,že mě nezabiješ,nepřizabiješ ani nic podobného" "Dobře,slibuju" přikývla hlavou Ebi a netrpělivě čekala na odpověď. "No ... odpoledne ... má ke mě přijít Sasuke" vyhrkla jsem na ní. Ebi vyvalila oči,jako kdyby jí měli vypadnout a lapala po dechu "Co-cože?!" vykřikla,pak ke mě přiběhla a začala mě škrtit (představte si že Aiko (já) je Bart a Ebi Homer XD Tak ais tak nějak to bylo). "To si snad děláš prdel,ne?!" křičela a házela se mnou ze strany na stranu.

Ukončenie boja 2

Zazvonilo.Byl konec posledního dne,co jsme byly v academii jako studenti,a místo radovánek drbem s Ebigael Danrua."Tos nad není pravda že nám strčili jeho!Zrovna jeho!" začnu povykovat pořád sedící v lavici."Jo..." odpoví Ebi a odfoukne si vlasy z čela."Bože,sakra,já zítra nepříjdu na trénink a bude!No,nic,spát tak jako tak nebudu tak si nesmím kazit zbytek dne.Ebi,pojd,pořád ti dlužím pizzu ..." "No jasan!Na tu bych málem zapoměla!" řekne a dodá "tak pohni!" já si jen povzdychnu a vstanu z lavice."Čekejte na mě!" zakřičí pro nás velmi nechutný hlas...My jsme mu nevěnovali pozornost ale po té sme to slyšeli 2,3,4 a po páte nám to už lezlo pořádně na mozek."SAKRA!Dej nám pokoj!" neudržím se a bylo vidět,že kdybych nezakřičela já,tak s Ebi by to bylo mnohem horší...

Ukončenie boja 1

Přiřazení do týmu
"Ale ne,slíbila jsem Ebi že jí vzbudím!Sakra!A sama zaspím!To ten den začíná!" vyletí Aiko z postele jen v noční košilce.Byl krásný jarní den.Pro studenty academie to bylo ale něco víc.Byl to den rozřazování studentů do týmů.Aiko doufala,že bude v týmu spolu s Ebigael a Sasukem.Všichni tři si ůžasně rozuměli (teda až na Ebi a Sasukeho kterýho to pořád nepřešlo).

Ukončenie boja - Postavy - Ebi and Aiko

Aiko Miashi
Jako malá jsem žila ve velmi silném klanu-Miashi-tehdy mi bylo 6 let.Náš klan nikdy s nikým neválčil,proto ani netušil,že se někdy dostanou do problému v podobě boje,boje s osobou,o které se nedá říct nic dobrého.Byl to Orochimaru,co se jednoho poklidného večera vkradl se svímy služebníky k nám.Všichni spali,nemohli se bránit,nic.Během pár hodin mi orochimaru vyvraždil celý klan.Nejhorší s toho ale bylo,že jsem ho viděla,jak podřezává hlavu mé mamince a tatínkovi.Ti,mně před tím,než se k nim Orochimaru stačil dostat,schovali do tajné místnosti v podlaze.Byly tam škvíry,díky kterým jsem mohla vše sledovat.Když Orochimaru podřízl mím rodičům hlavy,hodil je nazem.Já už jsem jen viděla,jejich oči plné slz.Slíbila jsem si,že se pomstím.Pomstím celý klan.Ale ze samého šoku,jsem nemohla vylézt ven.Nechtěla jsem vidět mrtvá těla patřící lidem mě blízkým a milým.Až jednoho dne,se otevřel poklop od tajné místnosti.Byl to Sasuke Uchiha.Když otevřel poklop začala jsem se třást a klepat se.On okamžitě poznal co se tu stalo."Jme na tom stejně..." řekl mi se slzami v očích a podal mi ruku.Já jsem se na něj podívala.On v mých očích uviděl strach,bezmoc a touhu po pomstě."Nemusíš se mně bát,já jsem Sasuke.A jak se jmenuješ ty?" zeptal se mně mile."J-já jsem Aiko." odpovím koktavě a podám mu ruku."Věř mi,mně se bát nemusíš.Můžem si navzájem pomáhat.S tréninkem,s jutsu a mnoha dalšími věcmi.Jak jsem říkal,jsme na tom stejně.A nakonec si pomůžem s pomstou." dořekl a popdíval se na mně.Já jsem to odsouhlasila.Nebylo to jen proto,že jsme na tom byly podobně,ale i proto,že se mi začal líbit.Jemu jsem se taky líbila.Tak postupoval čas.Vystačili jsme si sami dva.Oba jsme si byly vědomi,že jsme hodně silní.Po měnším cestování jsme se dostaly do Konohy,kde jsem se seznámila s Ebi.Velmi jsme se spřátelili.Jsme nejlepší kamarádky.Se Sasukem se ale vůbec nebaví,ten jí nemá rád za to,že chodila s Itachim.V té době jsem i byla jistá,miluju Sasukeho.Zatím jsem mu to neřekla,neodvážila jsem se k tomu... Já se k tomu ale musím odhodlat.
 
 Ebigael Uchiha
kdyz sem byla mala.Tak sem zila s Uchiha klanem no pak mne Orochimaru unesl a delal na mne niaky pokusi aby do mne dostala sharingan pak sem se asi po roce objevila pred uchiha branou,doranena a slaba nasla mne mikoto a rychle mne vzala do nemocnice.Tam mne osetrili a asi po mesici sem se vratila domu no Fugisaku mne nechtel pustit ven tak sem musela zustat v pokoji no jeden den semho neposlechla a vyplizila sem se potichu ven a sla sem se projit a spatrila sem po prve Itachiho a Sasukeho.Spoznala sem je podle hlasu protoze kdyz sem byvala zamcena v pokoji sem je neustale slysela jak delaji blbosti chtela sem rychle zmizet domu no zacal mne bolet podbrisek a cely obvaz sem mela od krve.No stacila sem dojit asi tak ke dverim naseho domu a tam sem omdlela.Oba tam na demnou stali jak dva pytle brambor a nic nedelali az tam prisla Mikoto a rekla Itachimu nech men veme na ruce a veme mne do uplne posledniho pokoje co je hned vedle toho jeho.Mikoto za to ze minepomohli jim dala trest Sasukemu nech umije podlahu a Itachi se musel o mne starat.Prvne sme se niak nemeli v lasce ale pak mi prisli muka kdyz sem byla vylecena Fugisaku zacal s poradnim treningem.Uz sem umela pouzivat Sharingan no niak plynule no umela.Kdyz sem byla po treningu lehla sem si na ravu a pozorovala hvezdy tehdy po dlouhe dobe ke mne Itachi prisel a zacal semno mluvit.No bylana nem videt trema.Asi po pul hodine sem to nevydrzela a vlepila mu mensi polibek a rychle zmizela v oblacku koure.Itachi vedel kam pujdu a sel zamnou presne do pokoje kde se dozadoval vysvetleni ja sem mu to pak rekla tremi slovy,,Itachi miluju te".tym to vsechno zaclo.Chodili sme spolu tyden pak mecic a nakonec 2 roky.az prisel den kdy vyvrazdil klan enchetl aby se mi neco stalo tak mi castecne vymazal pamet hlavne na jeho existenci no vedel ze se to jednou dozvim.a tak se stalo zla sem v konoze a zila tam spolecne se sasukem.No jednou se to stat muselo a Itachi se mi do zivota vratil i s Akatsuki pamatoval si na mne no ja na neho ne Pri jedne z mich misii mi zachranil zivot.po niakom case som akatsuki vyhladala a chcela som sa k nim pridat no odmietli...no ja sa nevzdavam

Princ a Ruža 8 - END

-A kurva- zanadával Deidara, keď sa rozleteli dvere.
-Čo, chýbal som ti, ha?- úlisne sa zaškeril Hidan. Odkopol trosky dverí do kúta a popodišiel bližšie k svojmu väzňovi. Chytil ho pod bradou a nasilu mu zdvyhol hlavu. Stretol sa so silným, neoblomným vzdorovitým pohľadom...
-Ty malý had...- zasmial sa. -Veď ja si ťa pokorím!- zašepkal mu do ucha a odtiahol sa. Pustil ho, otočil sa k odchodu a..... len napriahol ruku, aby dal Deidarovi facku. Celou sa ozval zvuk dlane dopadajúcej na tvár. Rana bola silná. Tak silná, že Deidarovi drevená doska doslova "dala druhú". Ľavé líce mu krvácalo a bolo od dreva odraté. Na pravom svietila červená stopa po Hidanovej dlani.

Princ a Ruža 7

-Som späť.- povedal Hidan a oblízal krv z čepele.
Zpod plášta vytiahol čierny zvytok. Rozvinul ho, hryzol sa do prsta a urobil cezeň krvavú čiaru. Čierny papier sa okamžite rozžiaril a miestnosť začala tmavnúť. Akoby sa zo všetkého vytrácal život, všetko matnelo a černalo.
Hidan sa zaškeril. Obrátil sa a vyšiel z kuchyne. Podivná temnota ho nasledovala…A každý človek, ktorého sa dotkla..zomrel. Padol mŕtvy na zem. Hostia reštaurácie v panike utekali. On držal v ruke kuchárovu hlavu. Kvapkala z nej krv, kropila zem. A on sa len usmieval a sledoval, ako steny černajú, ako sa rozpadávajú….

Princ a Ruža 6

Po troch rokoch
-PRINCE!- vletí krátkovlasý blonďák do malej miestnosti. Dvere vykopol. Nadšený poskakuje po miestnosti a dlhý plátenný plášť sa mu vlní okolo členkov. Nemá ruky, ale dlhý plášť skrížený s ponchom to dokonale zakríva. Zlatá ofina mu padá do očí a svetlé vlasy sa mu vzadu ježia. Má nerovnaké oči...Pravé je modré, dokonale olemované čerňou hustých rias. Ľavé je iné. Nesymetrické....Niečo je na ňom zvláštne. Celú ľavú časť tváre má zjazvenú, tento pás zhojených rán a škrabancov zasahuje aj dotyčný orgán zraku...

Princ a Ruža 5

-Toto je to, po čom túžim už tak dlho...- pošepol Deidara Gaarovi, a pobozkal ho znova. A potom znova. Gaara mu jeho vášnivé bozky vracal najprv nesmelo, no potom sa aj on do toho dostal a aspoň sa pokúšal vyrovnať sa Deidarovi mierou roztúženosti.
Gaara sa posunul a pomaly si ľahol na Deidaru. Chlapci skončili v zvláštnej polohe, v ktorej Deidara ležal na posteli nohami zakvačený na Gaarovom páse, a Gaara ho prilíhal takmer celou svoju váhou, s rukami pod jeho hlavou tak, aby sa Deidara o ne mohol hlavou opierať.

Princ a Ruža 4

-Ten ťa ale doriadil, hm?- adresoval Gaara Deidarovi tichú poznámku. Deidara sa na posteli trochu pohol a voľačo zamrmlal, akoby to počul.
Bolesť. Fakt to bolí....Kde som? Čo sa...stalo...Ja....Vážne.....to bolí.. Chcem sa prebrať! Chcem, ja musím vedieť..
V jednom momente nahlas vykríkol tak, až sa Gaara mykol a skoro spadol. Prehol sa na posteli ako luk a tvár skrivil v záchvate bolesti. Gaara k nemu okamžite skočil a zatlačil ho späť na matrac, šepkajúc mu tiché slová v snahe ho aspoň trocha upokojiť.

Princ a Ruža 3

-Ty nemáš dosť?- pohŕdavo povedal Gaara a spražil Hidana ďalšou obrovskou vlnou piesku. Hidan sa však, odhodlaný dosiahnuť čo od už začiatku chcel, pokaždé úspešne vyhrabal. Gaara bol vo výhode ovládania piesku, ktorá sa však úplne zrušila s jeho nevýhodou - musel dávať hrozný pozor aby útokmi nezasiahol Deidaru. Hidan toho stále patrične využíval, a nútil Gaaru ustupovať od Deidary a sám sa k nemu približoval.

Princ a Ruža 2

-Ty?-okríkol Deidara neveriacky neznámu osobu ukrytú v temnote.
-A koho si čakal, Ichibi no Shukaku? Alebo tvojho miláčika Gaaru z púšte? Tú tvoju štetku? Na čo za ním lezieš do tej jeho dedinky? On je na nič, je z tých čo myslia len na jedno..Použije ťa a zahodí..Notak. Snáď sa nechceš stať takou istou kurvou ako je on? Alebo chceš? Preto tam ideš? Priliezť za ním a žobrať o to aby si s tebou trocha užil? Ako pes. Ako špinavý, prašivý pes, ktorým si, Deidara. Zviera.

Princ a Ruža 1

V hlbokom lese kráčali tmou dve postavy zaodeté v tmavých rúchach. Šli potichu, a dusivé a ťažké ticho sa rozliehalo aj všade okolo nich. Akoby les sám schválne stíchol a zadržal všetky zvuky. Akoby sa bál.
-Si si istý, že to chceš?- prelomil mlčanie jeden z dvoch tajomných pútnikov.
-Áno, som, Konan. Chcem to urobiť....Ja.....Musím to urobiť.
A ona mlčala. Zostala ticho a v tme sa naňho zarmútene dívala. Stála a len sa pozerala, nič viac neurobila, nepohla sa, nezastavila ho. Neurobila vôbec nič.