Dream or Reality? - 3

3.kapitola

Je ráno ale moc sa mi vstávať nechce idem ku dverám a kedže je tam klúčik tak ich aj zavriem!Aspoň dnes nechcem byť rušená.

Som tu už dva dni a toto je prvý krát čo vzpomínam na svoj svet.Moc mi ani nechýba a ja proste neviem prečo....Niki,moja mama a môj otec mi proste nechýbajú.Ale niekedy sa cítim taká slabá a neviem prečo.Z mojich myšlienok ma ale vytrhne klopanie na dvere.

,,Hej Celeste si tu?"ozvala sa Lenalee ale ja som sa neozívala.Zámerne!Skušala otvoriť aj dvere ale kedže boli zatvorené tak márne,,Kde by mohla byť takto skoro?"spýtala sa pravdepodobne niekoho ale potom som už počula ako odchádzali.

Pozrela som sa na nástenné hodiny netuším odkial sa tu vzali pretože tu včera neboli ale neriešila som to.Bolo na nich 7:30 bola som prekvapená premýšlala som hodinu a pól asi môj rekord.Začalo mi škvŕkať v bruchu tak som sa obliekla a išla smerom jedáleň.Hned´ som pristúpila k okienku a povedala som,že chcem len vodu.Oni mi ju tam hned´ aj podali.Očami som potom prezerala celú miestnosť až som svojich priateľov zbadala.

,,Ahojte"pozdravila som ich,,Tak tu si!Kde si preboha bola?!spýtala sa ma Lenalee,,Prepáč ja viem,že si mi bola klopať ale premýšlala som"poviem iba a sadnem si vedľa nej,,Ahá to je v poriadku.Spomenula si si na niečo",,Bohužial nie"pokrútim hlavou.Moc ani neklamem naozaj pomaly na všetko zabúdam.Už si ani neviem vzpomenúť ako vyzerali moji rodičia.,,To je mi ľúto Cel určite si vzpomenieš.,,Možno hej"poviem

,,Dobré ráno decká"ozval sa hned´ zamnou Komui-sama,,Dobré ráno"pozdravila som ho nadšene.On sa na mňa aj usmial,,Tak ma ospravedlňte ja už pôjdem"poviem a už odchádzam,,Prečo ideš preč?"spýtal sa ma zrazu Komui-san,,Ja neviem proste vás nechcem rušiť pri vašej debate"poviem a idem preč.

,,Celeste-chaaan.Heeej Celeste-chaaan"počujem za sebou hlas Komuiho.Otočím sa a fakt zistím,že je to Komui,,Áno?"spýtam sa,,No ja by som ťa o niečo chcel požiadať"povedal,,Hmmm...a o čo?"spýtam sa,,Nemohla by si mi ísť do mesta pre niečo?"spýtal sa ešte trošku zadychčane,,Áno mohla.Ale nechcete mi povedať ako sa dostanem dole?Neviem lietať"poznamenám,,To mám vybavené jeden náš človek ťa bude za desať minút čakať dole pred bránov"povie,,Tak dobre ja sa pôjdem len prezliecť a pôjdem dobre?",,Tu máš zoznam a peniaze"povedal a podal mi už zmienené veci.

Ja som išla do izby prezliekla som sa a išla k bráne.Ale jediného koho som tam videla bol....,,Kanda?Čo tu robíš?"vyhrkla som zo seba mala som nepríjemný pocit,že to práve on má ísť somnou.,,Čakám tu na niekoho kto má ísť pre niečo Komuimu-san a ty čo?",,No vieš...čakáš ehmm...na mňa"poviem,,Aha tak pod´"povie iba a ked´ sa brána otvorí obaja z nej vídeme.,,Podrž sama pevne zo zadu dobre?"povie a ja urobím ako mi povedal.Už som iba zacítila ako sme padali dole,,Kanda len nepovedz že ma chceš zabiť hej?!"poviem.A až potom si uvedomím že podobnú vetu som povedala ked´ sme sa stretli prvý krát.

,,Že ma nechceš tým mečom zabiť?"

Konečne sme boli dole ale ja s toho šoku som ho ešte držala,,Celeste už sme dole tak sa ma môžeš pustiť"povedal ale ja som ho aj tak nepustila,,Hej Celeste počuješ ....",,Možem ťa aspoň chvílu takto držať po tom páde som ešte v šoku"poviem.Pridržala som sa k nemu tesnejšie až som citíla aký tlak to vivíja na moje prsia.Nechcem vedieť čo tým vyvolávam u Kandu aj ked´ viem že jeho to nechá stále chladným.Asi po piatych minútach som ho pustila.,,D´akujem"povedala som a než stačil on niečo povedať išli sme pomaly do dajakého obchodu.

Ked´ sme doňho vošli naš príchod hned rozoznelo malé zvončeky nad dverami.Teda skor ich primeli k pohybu Kandove vlasy no čo jeho chyba ma byť o niečo menší.,,Hned´ som u vás"ozval sa pravdepodobne vlastník obchodu.Po pár minútach vyšiel z druhej miestnosti pomenší starší muž,,Dobrý deň s čím môžem poslúžiť?"spýtal sa príjemným hlasom.Ja som mu hned začala diktovať veci a on mi ich potom priniesol.,,Tak to bude všetko"povedal a vysolil mi cenu ja som mu hned´ zaplatila.,,Celeste počkám ťa vonku"povedal Kanda a išiel von,,Takže Celeste-chan?Máte krásne meno slečna",,D´akujem pane"pod´akovala som.Ked´ som už mierila preč všimla som si na poličke zabalené sladké knedličky,,Pane koľko stoja tie knedlíčky?",,Myslíte tie sladké?"spýtal sa a ja som len prikývla povedal mi cenu za obe,,Tak by som si ich zobrala"poviem a on mi ich podá,,D´akujem a dovidenia"poviem a vídem z obchodu,,Je to všetko?",,Áno je"poviem a ideme pomali naspäť,,Kanda chceš?"spýtala som sa ked´ som vybrala jednu špajdličku knedlíkov,,Ne vd´aka",,Si divný"poviem a mierne nahnevane idem rychlejšie.On sa ponáhlal aby tak tak stačil.Konečne sme došli k tej ehmm..vyvíšenine.Znovu som sa chytila Kandu ale teraz nie tak silno.Ked´ sme znovu stáli na pevnej zemi tak som sa ho pustila a išla pomaly k bráne ktorá sa začala otvárať.Išla som dnu a hned´ som išla za Komuim-sanom,,Tak tu to máte"poviem a položím mu tašky na stôl,,D´akujem Celeste-chan si moc zlatá"povedal,,To nieje nič ja rada aspoň som tu k úžitku.Ale máte tu dajaký neporiadok nemyslíte?Tie papiere sa válajú všade"poviem,,Nemám čas to upratať"povie a nevinne sa usmeje,,Ja vám pomôžem"poviem a začnem zbierať papiere jediné moje štastie je to že sú označené tak sa nemusím báť,že ich popletiem.

Upratovanie mi trvalo nie celé tri hodiny.Bola som dosť vyhladovená tak som išla jesť.Ale na to som si vzpomenula,že mám vo vačku ešte ten knedliček pre Kandu.Tak som sa rozhodla mu ho ísť dať no predsa som mu ho kúpila.Mierila som k jeho izbe a začala som klopať.Ked´ sa mi nikdo neozíval tak som otvorila dvere nebol tam.Vošla som dnu a knedlíček aj s malým odkazom som mu nechala na posteli.Rychle som sa odtial vyplížila.No nevedela som,že ma Kanda videl.išla som do izby a lahla si do postele a hned´ som aj zaspala.

,,Kanda ja viem,že si ho nechcel ale kúpila som ho pre teba.Celeste"to dievča prečo je na mňa stále také milé?Pomyslel si Kanda

*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*

OMF...tak další dielik je na blogísku :D

Nemôžem tomu uveriť :Dzatial mám len 7kapitól kvôli škole nestíham písať ale nebojte posnažím sa písať rychlejšie a viac kapitól :D