1.Kapitola
,,Sakra
kde mám tašku?"povedala som
,,Cel?Deje sa niečo?"spýtala sa ma moja naj
kamoška Niki
,,Áno deje nevem kde mám tašku!"povedala som smutne a
nahnevane zároveň.
,,Celeste Elizabeth
Lumierová!.Okamžite pod´ sem!"ozvala sa naša učiteľka a ja som musela
preglgnúť nazvala ma totižto celým menom,,Áno pani Tomkinsová?"spýtala
som sa opatrne,,Na prehliadke si si zabudla tašku.Práve mi volaly máš si
isť preňu"povedala úplne kludním hlasom,,Tak dobre ja som sa už
zlakla,že som ju stratila"povedala som,,Dobre,dobre mi ťa tu počkáme tak
už tam bež"povedala a ja som tam rýchlo utekala.
,,Halóó"ozvala
som sa,,Halóó je tu niekdo?"povedala som,,Áno som tu pod´ sem"poveda
hlas našej sprievodkyne a tak som išla za ním prekvapilo ma že ma
zaviedol do tej miestnosti kam som sa tajne vplýžila,,Dobrý Deň ja som
si prišla po tu tašku",,Áno tu ju máš"povedala ked´ mi ju podávala,,Vieš
čo je len divné?"povedala zrazu,,Nie",,Našla som ju tu"povedala a
pozrela sa uprene na mňa,,Važne?To je naozaj divné!"poviem,,Ty si tu
bola čo?"spýtala sa a ja som nemohla neprikývnuť,,To je v poriadku asi
sa nič nestalo však?",,Nie asi by sa to ani nestalo"povedala som,,Vieš
nepovedala som vám len to,že želať si to musíš o polnoci presne a
ešte...",,To naozaj to nieje fér a ja som tak chcela aby sa mi to
splnilo"povedala som a nenechala som ju dokončiť jej vetu,,Tak čo keby
sme sa tu pred polnocou stretli?"spýtala sa ma.,,To myslíte fakt?"ona
len prikývla,,D´akujem vám budem vám moc vd´ačná",,To nieje za reč"povie
a usmeje sa,,Takže pre polnocou?"spýtam sa,,Hej bud´ tu za 30 minút 11
dobre?"ja som len prikývla a rychlo sa ponáhlala preč.
,,Mami
tak ja idem teda spať tej Nate dobre?"povedala som doma a rychle som sa
ponáhlala k tomu hradu.Na prekvapenie tam tá pani naozaj na mňa
čakala,,Tak ideme?"spýtala sa,,Áno!"povedala som úplne nadšene".Za
minutu už mala byť polnoc,,Tak teraz si to želaj!"povedala a ja som si
hned´ začala želať.
,,Prosím nech pôjdeme do toho sveta kde na mňa ľudská ruka nedočiahne!Nech sa tam stratím ako slza v mory!"
Keby
som sa na seba pozerala určite by som namiesto mňa uvidela modliace sa
mladé dievča.Bolo už päť minút po polnoci a nič sa nedelo,,Ja si idem
odskočiť!"povedala a ja som len prikývla.Vzápätí ked´ odišla sa celá
miestnosť rozzsievila na mieste kde som si svoje želanie želala niečo
svietilo.Neváhala som vedela som,že to je moja šanca zobrala som si
svoju tašku a vstúpila som do toho svetla.Ale čo sa delo potom si už
nepamätám.
---------------------------------
Inak mi napíšte či chcete aby som vám písala na blog či vám mám písať o new dieliku :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára